zbož?ujem net - zase raz
včera noci sa mi podarilo na nete objaviť blogy mne vzácnych ľudí, ktorí žijú v amerike. nepočula som o nich tuším od roku 97 a bolo strašne zvláštne vidieť ich poriadne starších, s tromi detiskami a perfektnými manželmi okolo. totiž, vôbec ich objaviť bolo prekvapenie, nie ešte s celou tou arómou rodinného života. (jeden z nich, mladší o odo m?a o 5 rokov, zverejnil video, v ktorom kŕmi a spieva svojmu novorodenému synovi, to bol skutočne šok. rozumejte, kým som sa s ním stretávala na slovensku, bol to taký ten americký chlapec značných rozmerov a s rovnátkami. na fotke som ho nespoznala. až podľa hlasu nad tým synčekom.)
od druhej rána španielskeho času teda zbož?ujem internet, zase na chvíľu. do života sa mi vrátili ľudia, o ktorých som pochybovala, že ich zastihnem, kým sa stretneme v nebi; a až teraz, keď dobiehame čas a vymie?ame si maily s asi osemstotrinástimi výkričníkmi a kadejakými zvolacími inštrumentmi typu “Wow”, “Really?”, “Amazing” a znovu “WOW!!!” si uvedomujem, koľko veľa do m?a zasiali, aké ovocie z toho vzišlo a čo by som jééémináčku dala za jednu kávu na jednom spoločnom kontinente.
a tak celé moje španielsko. katka, karin a aďa so mnou žijú na skype a na g-talku, a bez nich by som prvé týžd?e asi len ťažko zvládla. samo mi vždy dohodí niečo vtipné na pobavenie, najnovšie zoznamka na azete (skvelý večerný program), prípadne zachra?uje čo sa dá a asi ani sám netuší čo všetko. marcinových fotky a kratučké maily plné života. moja mama, jej publikovaniahodné smsky a maily (a veruže by ste z nich tipovali rok narodenia 86). všetci náhodní a nečakaní, starí aj noví internetoví známi, čo sa len tak objavia.
no a faster, samozrejme. vraj budeme mať vzťah na diaľku, vraveli sme si, keď som cestovala. v skutočnosti sa na našej realite takmer nič nezmenilo, bolo mi len divné, že sa s ním nemôžem vidieť, ako v nejakom psychoteste, dvaja účastníci oddelení stenou. som vďačná, že máme dobrý základ v reálnom svete, viem ako sa smeje alebo ako žmúri. keď sa vrátim, bude mať asi dlhé vlasy alebo bradu, ale bezpečne ho spoznám, žiadne horké prekvapenia.
anyways, je to tak, že môj život je asi o 500% sociálnejší než kedykoľvek predtým. vďaka netu a všetkým technológiám, na ktoré štandardne nadávam, a síce, že aha ako nás odľudšťujú. kvôli odchodu o mesiac som už potrebovala zrušiť súčasnú zmluvu s mojím internetovým providerom tutokaj v španieloch, a neviem ako prežijem posledné dni, keď už ten gombík definitívne vypnú. asi budem snívať o skutočných vô?ach a o skutočných ľuďoch. a budem si pred zrkadlom asi aj nacvičovať ako povedať nahlas a do tváre niečo ako, hrozne rada ťa vidím, jeminky, hrozne rada.
