…nad ránom.
ležím na svojej polovici rozťahovacieho gauča. na druhej relatívne spokojne funí spolubývajúca, ak ju práve nezačne dusiť od kašľa, nezobudí sa, nevysmrká, nevšimne si, že som hore a nepovie:”ty si ešte hore?”
a ja som ešte hore. počúvam zvuky z ulice. no, o tretej nad ránom už ani opilci, čiže riadna nuda. tak počítam ovečky. nepomáha. rozmýšľam, že som mala volať zubárovi. počítam pocity viny, že som nešla. nepomáha. uvažujem nad tým, čo všetko potrebujem vybaviť cez de?. nepomáha. sú tri nad ránom. sem-tam aj zaspím, ale snívajú sa mi samé čudné veci, z ktorých ma našťastie prebúdza kašeľ spolubývajúcej.
občas zvykne suseda pod nami v noci kýchať. tak nahlas, že sa to dá počítať. ale dnes nie, dnes nepremietajú.
ráno vstávam totálne oťapená. za tú noc som stihla zhodnotiť vlastný život a tie cudzie možno aj dvakrát. rozhodla som sa nejesť po šiestej, zaradiť viac zeleniny, nevynechať ani jedného Housa, prestať spontánne nakupovať, vrátiť sa k wiliamovi. mám kompletný zoznam vianočných darčekov pre celú rodinu moju a aj frajerovu. viem na aké krúžky bude chodiť moja dcéra a čo ju naučím variť ako prvé. viem, čo budem po práci večerať a po večeri pozerať v telke. viem kam pôjdem na svadobnú cestu, zopakujem si zoznam hostí.
s týmto itinerárom môjho bytia sa po budíku horko-ťažko vynorím v obývačke, kde už beží telka. zalievam ranný čierny čaj, prisahám si, že už nikdy nikdy nikdy ho nebudem piť po piatej. žmúrim na janu hospodárovú a počúvam, ako všetkých víta radostným pozdravom: “verím, že ste si dobre oddýchli a ste plní síl do nového d?a!”
